Viera Bobelová

Mala som len 36 rokov, keď som prišla na to, že sa so mnou niečo deje. Okrem svojich troch detí som milovala akýkoľvek druh športu. Práve pri bicyklovaní som zistila, že strácam stabilitu a silu. Začal sa dlhý boj o dokazovanie toho, že nie som v poriadku. Lekári, ani moji najbližší mi neverili. Sama som prišla na to, že mám Parkinsona.

Dva roky som chodila od dverí k dverám, no márne. Až som sa vybrala do Zvolena za doktorkou Nečasovou. Tá mi povedala, že to bude Parkinson, no musím podstúpiť vyšetrenie mozgu, aby sa potvrdil alebo vyvrátil. Podstúpila som ho a do týždňa mi zavolali, že je to rozsiahly Parkinson.

Prijať to nebolo jednoduché, no povedala som si, že je to môj osud. A ja sa nevzdám. Zapísala som sa do Guinnessovej knihy rekordov

a aj ju prekonala. Práve pingpong mi pomáha udržať sa pri sile a v koncentrácii. Verím tomu, že smiech sa stane zázrakom a možno tým najlepším liekom pre nás všetkých.

Fotografiu z archívu Viery Bobelovej upravila Andrea Koncová