Peter Chylík

Zrelý päťdesiatnik, plný elánu, v plnom pracovnom nasadení - a zrazu to prišlo. Nevedno čo.

Pri práci neposlúchali ruky, ich jemná motorika. Doma si všimli, že celkovo niečo nie je v poriadku, postoj, chôdza, zvýšená únava, neskôr tras rúk, ale ja si stále nič nepripúšťam. Až stretnutie so širšou rodinou ma donútilo vyhľadať lekársku pomoc.

A potom to už išlo veľmi rýchlo - diagnostika, uvedomenie a prijatie Parkinsonovej choroby. Nasledovala niekoľkoročná medikamentózna liečba a následná hĺbková mozgová stimulácia, ktorá niektoré prejavy choroby výrazne zmierňuje. Takže sa mi s mojou NEVYVOLENOU (chorobou) ľahšie žije. Zvádzame neustály boj - raz vyhráva Parkinson, raz ja. 

S PARKINSONOM NIKDY NIE SI SÁM.